Obyvateľ je významný hráč v systéme triedeného zberu. On rozhoduje, či vyprodukuje odpad a ak áno, kde odpad skončí, či sa do triedeného zberu odpadu aktívne zapojí. Aj keď sa rozhodne odpad triediť, ešte stále je podstatné, čo presne do farebných kontajnerov a vriec vhodí. Ak porušuje pravidlá pri triedení odpadu – či už zámerne svojou ľahostajnosťou, alebo nevedomky – nedostatkom informácií, zbytočne komplikuje a predražuje celý systém.
• Ak nezminimalizuje objem, kontajner je preplnený, následne sa vozí vzduch, čím rastú požiadavky na doplnenie ďalších kontajnerov alebo na častejší vývoz.
• Ak do farebných kontajnerov vhodí odpad, ktorý tam nepatrí, opäť zbytočne výrazne navyšuje výdavky za dotriedenie a následne odvoz takéhoto odpadu zvyčajne na zneškodnenie.
Aj obyvateľ by sa mal správať prezieravo, lebo v konečnom dôsledku sa mu na konci kruhu jeho správanie môže vrátiť vo forme zvýšených cien výrobkov, ktoré si kúpi ako spotrebiteľ. V cene výrobku je zahrnutá povinnosť recyklácie jeho obalu, a teda za zvýšené náklady za svoju nedisciplinovanosť zaplatí ako spotrebiteľ v cene výrobku, ktorý si kúpi. Samozrejme, okrem spomenutého ekonomického efektu dôsledného triedenia odpadu pri zdroji obyvateľom je nemenej významný aj environmentálny aspekt. Motivácia dôsledne triediť odpad je jednoznačná, už len každý musí začať sám od seba. Takto to niekedy vyzerá v našich žltých nádobách kde sa dávajú plasty, kovy a VKM. Prvá fotografia zobrazuje stav plastového odpadu pred stlačením fliaš a druhá fotografia po slačení a minimalizovaní objemu plastového odpadu.
